Per aspera ad astra

Odhadujem, že medzi vami nie je nik, kto by nepoznal grófa Drakulu. Jeho meno bolo už tolko krát omielané vo filmoch a knihách, že by ho mali poznat všetky generácie. Zásluha o preslávenie tohto mena sa dá pripisovat autorovi Bramovi Stokerovi, anglického pôvodu, ktorý sa na konci 19. storocia rozhodol napísat horor o upírovi, ktorý príde zo svojho domova Transylvánie v Rumunsku do Londýna, aby si tam našiel svoju družku (manželku pána Harkera, Minu). Tento príbeh asi poznajú všetci. No nie každý vie, že ked si Stoker vymýšlal príbeh svojho románu, položil ho na skutocných historických faktoch. Ešte aj umiestnenie deja situoval presne podla daných skutocností. Transylvánia (inak zvaná Valašsko), dedina Bystrica, jednoducho všetky dôležité oporné body v tomto diele sú skutocné. Co je však najlepšie je, že skutocná bola aj postava grófa Drakulu. V 15. storocí vo Valašsku, kniežactve medzi Transylvánskymi Alpami a Dunajom ovládaným Turkami, žil knieža Vlad III., známy pod menom Dracul, co znamená “drak”. Jeho syn Vlad IV. sa narodil v roku 1430. Pri svojom nástupe na trón vo veku dvadsatpät rokov získal titul Draculaea, co znamená “syn draka”. Vlad Tepes bol od detstva konfrontovaný s násilím. Otca mu zavraždili a brata pochovali zaživa. On sám strávil niekolko rokov zatvorený v pevnosti ako turecký zajatec. Osmanská ríša ovládala v tom case Balkán a rozprestierala sa až po hranice Uhorska.Za svoju prezývku vdací Vlad Tepes (Tepes-Narážac) spôsobu, akým sa s oblubou zbavoval tureckých zajatcov a svojich protivníkov - napichovaniu na drevené alebo železné koly. Bol známy svojou krutostou a jedna nemecká rytina z roku 1499 ho zobrazuje, ako hoduje uprostred mrtvych tiel nabodnutých na koly. Pocet jeho prebodnutých, upálených alebo za živa z kože odratých obetí sa odhaduje na 50 až 100 tisíc za krátke, desatrocné obdobie jeho vlády. Vlad mal rafinované chute, a tak casto kázal namastit alebo zatupit hrot kola, aby agónia trvala dlhšie a obet sa viac trápila. Jeho sadizmus nepoznal hraníc: miestni kronikári zaznamenávajú, ako potrestal tureckých poslov za to, že si pred ním nesnali pokrývku z hlavy: prikázal, aby im fezy pribili na lebky. Inokedy zas pod zámienkou, že usporiada hostinu, zhromaždil v uzatvorenej sále velký pocet bedárov a postihnutých a nakoniec dal sálu podpálit. Vlad Tepes je napriek svojej temnej povesti mnohými Rumunmi stále považovaný za národného hrdinu, pretože sa pokúsil o oslobodenie troch rumunských kniežactiev (Valašska, Moldavska a Transylvánie) spod tureckej nadvlády. Bol jedným z vojvodov, ktorého sa vojenské oddiely sultána Mehmeda Dobyvatela najviac obávali. V roku 1462 však utrpel porážku a hladal útocisko v Uhorsku, kde ho ale až do roku 1473 držali ako politického väzna. Dva mesiace po svojom návrate na valašský trón v roku 1476 bol zavraždený a nikto presne nevedel, kto stál za týmto cinom: miestni nepriatelia alebo Turci. Bol statý a jeho hlava nabodnutá na kôl. Zdá sa, že Drakula bol skutocne sadistický psychopat. No aj ked skutocný Drakula bol bytost krvilacná, s upírstvom zrejme nemal nic spolocného. Napriek tomu sa po jeho smrti rozšírili legendy, že z Drakulu sa stal upír. Historici tvrdili, že Drakula je pochovaný v hrobke v kláštore na ostrove Snagov uprostred rovnomenného jazera, štyridsat kilometrov od Bukurešte. Oficiálne otvorenie hrobky v roku 1931 však iba prilialo olej do ohna ludových legiend - hrobka bola totiž prázdna. Našli sa v nej len zvieracie kosti a staré rumunské nádoby. Otázka, kde sa teda nachádzajú pozostatky Drakulu, je dodnes nezodpovedaná. Rumunskí historici sú však stále presvedcení, že sú v snagovskom kláštore - podla jednej teorie je totiž Drakula skutocne v hrobe pred oltárom, lenže hlbšie, než sa kopalo pri prieskume v roku 1931. Horný hrob so zvieracími kostami mal vraj len odvrátit pozornost a odradit vykrádacov hrobov od toho skutocného, ktorý je pod ním. Tento spôsob utajenia hrobiek používali aj starí Egyptania. Dalšia možnost je, že Drakulovi patria ostatky, ktoré boli nájdené v neoznacenom hrobe poblíž dverí kaplnky. Okrem ludských kostí tam totiž boli nájdené aj útržky cervenej hodvábnej látky a šperky s Drakulovým znakom. Tieto nálezy boli dopravené do bukureštského Historického múzea, odkial však záhadným spôsobom zmizli. Dodnes nebolo vysvetlené, kam sa všetko podelo.