Vedci, ktorí sa zúčastnili na sympóziu, prebiehajúcom 9.-12. novembra v islandskom Reykjavíku, sa budú zaoberať novou štúdiou, upozorňujúcou na zvýšené topenie ľadu v arktickej oblasti, ktoré by mohlo mať ďalekosiahle následky pre činnosť ľudí, biodiverzitu a klimatické zmeny.
Štúdia s názvom Zhodnotenie dopadu arktického podnebia (Arctic Climate Impact Assessment - ACIA) vypracoval počas štyroch rokov medzinárodný tím, zložený z 300 vedcov pod záštitou Arktickej rady (ktorá združuje vlády Kanady, Dánska, Fínska, Islandu, Nórska, Ruska, Švédska a USA
.
Návrh na vypracovanie štúdie padol v roku 2000 na stretnutí ministrov Arktickej rady v Point Barrow na Aljaške. Jej cieľom, zakotveným v Barrowskej deklarácii, je „zhodnotiť a systematizovať poznatky o klimatickej premenlivosti a zmenách, zvýšenom ultrafialovom žiarení, podporných politických procesoch a práci Medzivládnej skupiny pre klimatické zmeny (Intergovernmental Panel on Climate Change - IPPC)".
Otázky
V Arktickej oblasti sa dnes odohrávajú „najrýchlejšie a najsilnejšie klimatické zmeny na planéte“, dvakrát väčšieho rozsahu než vo zvyšku sveta. Očakáva sa redukcia morských ľadovcov najmenej o 50% do konca tohto storočia. Deje sa tak najmä v dôsledku ľudskej činnosti, hlavne spaľovania fosílnych palív. Ďalšie oteplenie od 4 do 7 °C sa očakáva v priebehu nasledujúcich 100 rokov.
Dopad globálnych klimatických zmien povedie k zvýšeniu hladiny svetového oceánu a možnej zmene morských prúdov (vrátane Golfského prúdu, vďaka ktorému je miere podnebie v oblastiach ako Európa).
S ústupom ľadu sa lesy a tundra pravdepodobne posunú smerom na sever, čím sa zvýšia predpoklady pre využívanie prírodných zdrojov. Správa však uvádza, že nad zodpovedajúcim nárastom absorpcie uhlíka rastlinstvom pravdepodobne preváži zníženie množstva snehu a odrazenie slnečného žiarenia ľadom, čo povedie k ďalšiemu otepľovaniu.
Diverzita živočíšnych druhov, rozmanitosť a ich rozloženie sa zmení, niektoré pravdepodobne vyhynú.
Redukcia morských ľadovcov umožní prístup k námorným dopravným trasám a vytvorí viac príležitostí pre ťažbu ropy pri pobrežiach.
Pozície
V interview pre Le Figaro kanadský minister životného prostredia Stéphane Dion vyhlásil, že jeho krajina je „prvou, ktorá jasne pociťuje účinky globálneho otepľovania“, pretože sa tam rúca množstvo budov, ktoré boli postavené na zamrznutej pôde.
Svetová nadácia pre prírodu (WWF) vo Veľkej Británii štúdiu privítala a zdôraznila „pokrytectvo tých vlád, ktoré ju sponzorovali, pretože sa im nepodarilo znížiť množstvo emisií oxidu uhličitého.“ WWF poukázala na fakt, že osem krajín arktického regiónu - medzi ktoré patrí aj Rusko
a USA - produkuje viac než 30 percent svetových emisií oxidu uhličitého.
„Táto správa ukázala, že klimatické zmeny už prebehajú a zdôraznila naliehavú potrebu okamžite konať, počnúc vládami arktických krajín, ktoré musia znížiť svoje emisie CO2“, uviedla WWF.
Komentáre