Polárne oblasti – arktická na severnej a antarktická na južnej pologuli – zažívajú nebývalé zmeny životného prostredia, ktoré budú mať významný dopad na ľudí, počasie a ekosystémy na celom svete. Pre vedcov predstavujú tieto oblasti najdôležitejšie zdroje informácií na výskum zmeny podnebia.
Medzinárodný polárny rok 2007 – 2008 je najvýznamnejší vedecký program spájajúci stovky výskumných tímov na celom svete, aby spoločne zistili viac o zmenách, ktorými prechádzajú ľad, oceány, zvieratá a rastliny v najchladnejších oblastiach Zeme.
Osobitným rysom polárnych oblastí je, že majú významný dopad na podnebie našej planéty. Póly fungujú ako dva „zdroje chladu“ Zeme, absorbujú teplo a vplývajú na oceánske prúdy a schémy vetra a zrážok. Polárny ľad súčasne obsahuje približne tri štvrtiny svetových zásob sladkej vody. Ako sa začína topiť v dôsledku globálneho otepľovania, do svetových oceánov sa uvoľňuje voda navyše.
Prudké zmeny
Polárne oblasti sa ohrievajú dvakrát rýchlejšie ako zvyšok sveta. Situácia je najdramatickejšia v arktickej oblasti, kde priemerné teploty v niektorých oblastiach stúpli od 50. rokov minulého storočia o vyše 2 ºC. To znamená, že oceánsky ľad sa roztápa mimoriadne rýchlo. Podľa NASA (americký Národný úrad pre letectvo a vesmír) sa len za uplynulý rok roztopila oblasť večného ľadu s veľkosťou amerického štátu Texas. Predpovede hovoria, že arktická oblasť môže byť v lete bez oceánskeho ľadu v druhej polovici tohto storočia, podľa niektorých tvrdení k tomu môže dôjsť už okolo roku 2040.
„Satelitné pozorovania ukazujú, že strata ľadu pokračuje a v septembri 2007 sa dosiahlo historicky rekordné minimum plochy ľadu,“ povedal Don Perovich, vedec zúčastňujúci sa jedného z vyše 30 projektov Medzinárodného polárneho roka, ktoré merajú oceánsky ľad. „Vedci využívajú merania v teréne, satelitné údaje, samostatné pozorovacie systémy a modely a spoločne pracujú na tom, aby pochopili príčiny zmien ľadovej pokrývky.“
Pomocou francúzskej lode Tara prebieha dvojročná expedíciu naprieč Severným ľadovým oceánom zameraná na pozorovanie oceánskeho ľadu, ktorá je súčasťou projektu DAMOCLES sponzorovaného EÚ. Projektu DAMOCLES sa zúčastňuje vyše 45 výskumných inštitúcií z 10 európskych krajín a z Nórska, Ruska a Bieloruska, ide teda o historicky najväčšiu akciu s účelom zozbierať simultánne pozorovania arktickej atmosféry, ľadu a oceánskeho systému. Práca sa koordinuje s tímami z USA, Kanady a Japonska.
Pomôcky z minulosti
Antarktída je jedinečný kontinent, pretože teplota tu nikdy nestúpa nad bod mrazu. Ľadová pokrývka môže mať hrúbku 3,5 kilometra a vek vyše milión rokov. Ľad uchováva cenné informácie o podnebí Zeme v minulosti, ktoré nám dnes môžu pomôcť lepšie pochopiť zmeny podnebia a jej pravdepodobné dopady. Odoberaním vzoriek starého ľadu a analyzovaním v ňom zachytených bublín vzduchu vedci zisťujú vzťah medzi historickými úrovňami oxidu uhličitého (CO2) – hlavného skleníkového plynu zodpovedného za zmenu podnebia spôsobenú človekom – a zmenami teploty v priebehu storočí.
„Rok Nula“
Jedným z najdramatickejších indikátorov zmien podnebia dnešných dní bolo náhle zrútenie časti arktického ľadovca s rozlohou 3 000 km2 v roku 2002. Táto znepokojujúca udalosť však vedcom umožnila preskúmať morskú oblasť, ktorá bola zakrytá vyše 12 000 rokov. Vlastne sa tak dostali na akýsi „rok nula“, od ktorého mohli merať budúce dopady zmeny podnebia.
Na konci uplynulého roka vyplávala nemecká loď Polarstern na prieskum tejto oblasti v rámci prvej z dvanástich expedícií, ktoré budú zbierať údaje na komplexný výskum morského života v tejto oblasti. Census of Antarctic Marine Life (CAML – Sčítanie morského života v Antarktíde) je najväčší program biologického výskumu počas Medzinárodného polárneho roka.
Vzdelávanie
Aktivity uskutočňované počas Medzinárodného polárneho roka sa neobmedzujú len na vedecký výskum. Zahŕňajú aj expedície, vzdelávacie projekty a výstavy umenia, ktorých cieľom je upozorniť ľudí na zmeny prebiehajúce na oboch koncoch Zeme.
Projekt „Arktické hlasy“ prepája prostredníctvom videokonferencií, elektronickej komunikácie a iných akcií školy v arktických regiónoch Grónska a Kanady so školami vo Veľkej Británii. Výskumník Glen Morris spustil tento projekt v júni tak, že sa vydal na 3200-kilometrovú cestu na kajaku naprieč ľadovými arktickými morami. V rámci nej navštevuje niektoré školy zúčastňujúce sa tejto výmeny a zaznamenáva rozhovory o tom, ako zmena podnebia vplýva na život Inuitov.
„Antarktída je systém včasného varovania sveta. Čas Inuitov, ktorých spôsob života môže zmiznúť už o niekoľko rokov, ak sa nič neurobí na zastavenie zmeny počasia, plynie,“ hovorí Morris. „Tradične sa živia lovom, no dnes zažívajú dramatické zmeny svojho životného prostredia ako priamy následok činností industrializovaného sveta.“
Komentáre